Preskočiť na hlavný obsah

Príbehy zo života: Alebo aj taký je život:

 Vaše  príbehy, zážitky  aj  na mojom  blogu:)



Keď smrť  kostí trikrát
Niekde   som  sa dočítala , že mrtvi  si  občas  zoberú  so  sebou  na cestu  niekoho  blízkeho ,  aby im nebolo  smutno. Neustále som  nad  tým  musela  premýšľať. Je to  vôbec možné ?
V ten  deň  som oslavovala  narodeniny. S priateľmi   sme sa rozprávali  o kadečom, prišla reč  aj na túto  tému:  spomenuli  sme si   na jednu  našu    kamarátku . Zorka  zomrela  veľmi mladá , zahynula pri  dopravnej  nehode  . Zostala  po  nej  malá  dcérka  Sofia  a Juraj. Nebol jej  manželom,  ale veľmi  ju  miloval   a ona jeho  tiež. Plánovali  svadbu   a obaja tvrdili, že budú  spolu naveky. Nikdy nehovorili  "kým  nás  smrť  nerozdelí",  ale "navždy". Dva mesiace  po  Zorkinej  smrti  zomrel  aj  Juraj. Tiež po  autonehode. Vyzeralo  to, akoby si  ho  naozaj  vzala  so  sebou. Aby naplnili  ich  vzájomný  sľub- budeme spolu  navždy.

Od  smrti  dievčatka  ma trápi  pocit viny:
Ale  to  nebolo  všetko. Krátko po  Jurajovej  smrti    zomrela  aj  Sofinka . Vedela som,  že  mala zápal pľúc, ale že by   to  bolo  až  také  vážne  ,  na to  som ani  nepomyslela . Už  je to  rok , čo zomrela,  a ja sa stále nemôžem  zbaviť  pocitu , že som ju  zabila. Po  Jurajovej smrti    som totiž myslela   na to ,  že on bol  teda   najdôležitejším človekom  v Zorkinom  živote,  keď si  ho  zobrala  so  sebou. A že som takto  vlastne  prinútila  Zorku, aby mi  dokázala , že Juraj  nebol  jediný, kto  jej  chýbal.

Spadnutý obraz  predpovedal  smrť:
Priznala  som  sa   s tým  aj  Zorkinej   mame ,  strašne ma hrýzlo  svedomie  . Ona sa mu  síce   snažila  presvedčiť, že za  Sofkininu  smrť  nemôžem, že nemám takú moc ,  že každý  ma svoj  osud   vopred napísaný  a my proti  nemu  nič  nezmôžeme.   Ale mne stále zostáva   nepríjemné chvenie  okolo  žalúdka.  Navyše som si  spomenula , že týždeň  pred  Zorkinou   smrťou  mi  spadol  obraz   so  steny . A mne vtedy napadlo  , že niekto  zomrie. Preto  si  myslím,  že možno  nejaké   iné  vnímanie  mám ,  že akýmsi  spôsobom    dokážem   vnímať  veci  medzi  nebom  a zemou . Nech  je to  ako  chce , odvtedy verím ,  že duchovia   existujú. A premýšľam ,  či  môžu  nás, živých ,  dostať  na druhu  stranu. Alebo  to  všetko   bola len  veľká náhoda ?


Aktualizované:  26. 3. 2013.
------------------------------------------------------------------------------- 

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Mesto v ktorom žijem .......Krompachy

Mesto  v ktorom   žijem  Mesto v ktorom   žijem- Krompachy   Pohľad  na VUB -banku  v Krompachoch                Lorencova  ul. Krompachy                                      Takto  upravený evanjelický kostol  v  Krompachoch . Pohľad   na kostol  v roku   2013- kostol   je upravený  v mojom programe ,  a dúfam  že sa Vám páči !!! Autor : Štefan Jendrek-photography V druhej polovici  16.  storočia  prijala časť obyvateľstva  Krompách  evanjelické  náboženstvo  augsburského vyznania .  Krompašský  kostol bol využívaný  striedavo  evanjelikmi  a katolíkmi . Evanjelici  dostali  súhlas na výstavbu   vlastného  kostola  a vybudovali   ho  na terajšej...

Poznáme staré Krompachy ?

1.)                Poznáme staré  Krompachy ?      Krompašania, poznáte  staré Krompachy ??? Viete aká  je to  ulica alebo  kde sa to  nachádza ? Všetky vaše návrhy a odpovede na  mojej  fb. stránke  v komentároch .  2.) Budova  ktorá  sídli  na Námestí  slobody v Krompachoch . Poznáte ju ???  

Kaľava

Kaľava Tak prinášam Vám zopár  fotiek  s Kaľavy.... Tu je ešte krátky popis.:)     Obec Kaľava  existovala už v 13. storočí, hoci sa v písomných prameňoch objavuje ako obec (possesio) až začiatkom 14. storočia. Prvýkrát to bolo v listine Spišskej kapituly z 2.mája 1300, v ktorej si komes Eugen, syn Jána z Richnavy, so svojím synom Jánom a komesom Štefanom, synom Petra zo „Zeek“, podelili majetok s komesom Dušanom, synom Zadara a jeho synom Mikulášom zo Žehry. Medzi obcami, ktoré pripadli Eugenovi boli aj Kaľava (Kaloua). Neskôr sa Kaľava v dokumentoch vyskytuje pod nasledovnými názvami: Kalyawa (1301), Caloy (1311), Kalew (1316), Kaliua (1322), Kalwa (1350), Kalyava (1713), Kalava (1808), Szepeskárolyfalva (1907). Hoci Vencko pôvod názvu obce vidí v nemčine (Kahl Au t. j. plešivý háj), zdá sa, že pôvodné obyvateľstvo i názov obce je slovanského pôvodu.        ...