Kaľava

Kaľava

Tak prinášam Vám zopár  fotiek  s Kaľavy....
Tu je ešte krátky popis.:)

  Obec Kaľava existovala už v 13. storočí, hoci sa v písomných prameňoch objavuje ako obec (possesio) až začiatkom 14. storočia. Prvýkrát to bolo v listine Spišskej kapituly z 2.mája 1300, v ktorej si komes Eugen, syn Jána z Richnavy, so svojím synom Jánom a komesom Štefanom, synom Petra zo „Zeek“, podelili majetok s komesom Dušanom, synom Zadara a jeho synom Mikulášom zo Žehry. Medzi obcami, ktoré pripadli Eugenovi boli aj Kaľava (Kaloua). Neskôr sa Kaľava v dokumentoch vyskytuje pod nasledovnými názvami: Kalyawa (1301), Caloy (1311), Kalew (1316), Kaliua (1322), Kalwa (1350), Kalyava (1713), Kalava (1808), Szepeskárolyfalva (1907). Hoci Vencko pôvod názvu obce vidí v nemčine (Kahl Au t. j. plešivý háj), zdá sa, že pôvodné obyvateľstvo i názov obce je slovanského pôvodu.

            Kaľava teda bola do polovice 15. storočia súčasťou richnavského hradného panstva, ktoré bolo majetkom rodu Žehranský (Zsigray). Keď rod vymrel, jeho rozsiahly majetok s obcami Žehra, Harichovce, Granč-Petrovce, Oľšavka, Dúbrava, „Szék“, Vojkovce, Kaľava, Ľudovítov dvor, Krompachy, Richnava, Kľuknava, Poproč, Margecany a Oľšavica as dostal pod Spišský hrad (okolo roku 1453). Neskôr (1464) Spišský hrad s obrovským domíniom pripadol ako donácia od kráľa rodu Zápoľský. Po nich sa dedičnými župami na Spiši a majiteľmi spišského domínia stali Turzovci (1531-1636) a po nich Čákiovci (1638-1848). Pravda, na kratší čas sa niektoré obce mohli dostať ako záloh inému zemepánovi. Tak to bolo aj v prípade Krompách a Kaľavy v 70. rokoch 17. storočia, keď patrili Tököliovcom z Kežmarku.

            Kaľava patrila k menším poľnohospodárskym obciam. Koncom 16. storočia tu bolo evidovaných iba 6 domov. Rovnaký počet sa uvádza aj v roku 1635. Obec sa rozrástla až v druhej polovici 16. storočia, keď tu bolo zaevidovaných 152 obyvateľov v 16 domoch.

            Obec Kaľava bola v minulosti filiálkou Kluknavy, v súčasnosti patrí pod r. kat. faru v Slatvine. Kostolík (kaplnka) bol v obci postavený až v roku 1932 s patrocíniom Povýšenia sv. Kríža. Hudák vo svojom diele Patrocíniá na Slovensku síce uvádza, že kaplnka v uvedenom roku bola postavená namiesto staršej, ale dôkazy o staršej stavbe neexistujú.

            Obec už v stredoveku bola spravovaná richtárom a 1 - 2 prísažnými. Od 17. storočia existujú dokumenty vydávané obcou, avšak bez overenia pečaťou. Nemajú ju ani v roku 1776, keď svoje urbárske písomnosti overujú iba krížikmi, pretože „pecsacz nemajicze“. Vlastné pečatidlo si však obec dala vyhotoviť roku 1786. Je oválneho tvaru o rozmeroch 22 x 24 mm. V pečatnom poli vidieť postavu sv. Michala Archanjela držiaceho v pravej ruke váhy a v ľavej meč. Kruhopis pečate obsahuje text: SIGIL KALAVA 1786. Nevieme z akých dôvodov si obec pre svoje pečať vybrala práve sv. Michala Archanjela, ak kostol v obci neexistoval. Pravdepodobne pre jeho obľúbenosť medzi veriacimi. Veď ide o knieža anjelov, ochrancu raja a cirkvi Kristovej (symbolizuje ho meč, prilba, rytierske brnenie), o anjela spravodlivosti, sprievodcu duší do raja (symbolizujú ho váhy). Vo všeobecnosti bol tento vodca nebeského vojska považovaný za veľkého ochrancu proti moci zla.

            V každom prípade je potrebné pri tvorbe obecného erbu vychádzať z tejto zachovanej obrazovej pečate. V 60. rokoch 19. storočia ju ešte obec používala na overovanie svojich dokumentov v negatívnej podobe.

            Koncom 19. storočia Kaľava podobne ako ostatné spišské obce pod tlakom maďarizácie používala zrejme nápisovú pečiatku s maďarským textom. Podobne tomu bolo aj začiatkom 20. storočia, keď si obec dala vyhotoviť pečiatku u budapeštianskeho rytca Ignáca Felsenfelda. Obsahovala text: SZEPESKÁROLYFALVA KOZSÉG SZEPES VÁRMEGYE (1906).

Zdroj internet.

Autor: Foto: Štefan Jendrek-photography-2013