Príbeh
jedného žiaka :
Zo
spomienok na základnú školu na Maurerovej ulici
v Krompachoch.
Prv,
než začnem písať o spomienkach zo
života základnej školy na Maurerovej ulici
v Krompachoch , rád by
som ešte zaspomínal aj na
materskú školu , ktorú som
navštevoval v Kolinovciach. Pamätám, ako
mi mamka hovorila, ako
ma niesla za rúčku ráno do
škôlky , boli teda aj
dni kedy som do
škôlky isť nechcel, veď ako
dieťa som si nemohol
vyberať a zotrvať do
popoludňajších hodín, kedy
si ma prišli vyzdvihnúť rodičia.
Ako každé dieťa,
aj ja som chcel
všetko, čo mali
iní , autíčko a iné
hračky, ktoré mali aj ostatní.
Nechcel som byť ten, ktorý
nemá nič , všetko
čo som v škôlke presne robil
si už veľmi nepamätám, ale môžem povedať, že bolo
tam fajn. Spoločné
výlety po prírody,
prechádzky, spoznávanie
stromov, zvierat a veľa iného. To
mi priniesla materská škôlka,
ktorá bola ďalej od domova,
teda ako som spomínal
- v Kolinovciach .
Je
to už
19 rokov, čo som
po prvýkrát zasadol do
školskej lavice, spoznal
som prvú pani učiteľku ,
nových spolužiakov a kamarátov. Prvou
učiteľkou som
bol milo prekvapený. Reč je
o p. uč. Mgr. Lorincovej , ktorá
ma fakt naučila v prvej
triede veľa, za čo jej veľmi
touto cestou ďakujem. Pomaly som sa popasoval s písmenkami a číslicami a na konci prvého
ročníka som konečne mohol vyhlásiť
„Som prvák „
V druhom ročníku
som už poznal viac učiteliek a to,
do akých súťaží
sa môžem zapojiť a tak
som postupoval vyššie a vyššie. Dôležitým medzníkom
bol piaty ročník, kedy som už
bol na druhom stupni. Musím teda pripomenúť, že som
bol žiakom základnej
školy na Maurerovej ulici
v Krompachoch. Dnes je
škola premenovaná na Základná škola
s Materskou školou na Maurerovej
ulici v Krompachoch. Ide teda
o tu istú školu.
Začal som teda písať
písomné práce z matematiky a Slovenského jazyka
na veľké dvojhárky a samozrejme aj vtedy prišli
nové učiteľky. No nedá
mi nespomenúť pani učiteľky
Mgr. Bekešovú, Mgr. Svobodovú,
Mgr. Schusterovú - učiteľky s veľkým U, ktoré
ma učili slovenský jazyk
a poviem, že naučili
ma dosť ! V piatej
triede bola mojou triednou pani
učiteľkou Mgr. Waresová,
ktorú pozdravujem taktiež. Učila ma matematiku
a myslím, že aj zemepis,
keď si dobre spomínam , nakoľko pani
učiteľka Mgr. Waresová
mi bola triednou
len do konca šiesteho ročníka. Po dvoch rokoch
na našej škole odišla učiť
na gymnázium v Krompachoch.
Bola to pani učiteľka s veľkým U.
Tak
by som popísal piaty ročník
v základnej škole a takisto aj vysvedčenie bolo už iné,
ako to na prvom
stupni. Veď po prvý
raz sa objavilo slovné ohodnotenie .
V šiestom ročníku
mi pribudla aj Fyzika,
začal som spoznávať v fyzikálne veličiny a zákony a zistil som, že sa s ňou stretávam
na každom kroku a opäť by som poďakoval aj
učiteľke, ktorá ma Fyziku
naučila Mgr. Šimková a Fyziku sme sa učili
v učebni Fyziky v pavilóne O .
Pomaly tu
bol ôsmy ročník a ďalší
nový predmet – Chémia. Pustil som sa do
spoznávania prvkov, ich
latinských názvov a značiek a pre mňa najväčším lákadlom
boli pokusy. Chcem povedať
že chémia bola pre mňa
zábavná a bola učená
zábavnou formou, ktorú
ma učil p uč. Mgr. Trojan- ktorý už
bohužiaľ nemôže byť medzi
nami, ale spomienky ostanú
snáď do konca života ,
lebo spomienky zo
školských lavíc sú
fakt nezabudnuteľné. Len pre pripomenutie pán učiteľ
Mgr. Trojan ma učil aj Technické práce.
No na konci 8. ročníka som si
začal uvedomovať , že pomaly
sa treba lúčiť so
školou. Pre mňa to bola škola
na prvom mieste , ktorú z okna
vidím každý deň ,
vždy ak sa pozriem na školu z okna,
vždy sa mi vyvodí spomienka
na tie školské časy, kde sú a o tom je môj
príbeh zo školy .
No a teraz som
tu .
Ja musím povedať, že škola
je v dobrých rukách a už
sa teším , kedy moja neter
Janka prvýkrát otvorí
dvere tejto školy. Malo by to byť
1. 9. 2013. Pri tejto príležitosti,
už ako „UJO“ si
nenechám opäť ujsť otvárací
ceremoniál v areáli tejto
školy, ktorý som
nepočul a nevidel už 19
rokov.
Vážení
učitelia , z tých malých prváčikov
, ktorí sa držali
maminej ruky keď prvýkrát vkročil
do priestorov školy
vyrástli dnes poniektorí
osobnosti , iný zas
obyčajní ľudia , ktorý sa vedia
podeliť o pocit „BOL
SOM ŽIAKOM TEJTO
ŠKOLY A NEĽUTUJEM TO „
Istý človek, ktorý
si azda spomenul
na svoje lúčenie so školou
raz napísal :
Posledný stisk ruky,
úsmev
na rozlúčku,
alebo slzy
možno, snáď
chytíme do
rúk kľúčku,
ktorú
sme stlačili tisíckrát.
Na
záver by som chcel poďakovať učiteľom,
ktorý ma niečo naučili
, riaditeľovi školy p.
Mgr. Františkovi Bekešovi, alle aj
učiteľom, ktorí to nemajú
ľahké, ale aj tým, ktorý
ma možno nepoznali za ich trpezlivosť
a ochotu, no v
neposlednom rade aj mojím
spolužiakom , ktorých aj dnes stretnem na ulici,
alebo na sociálnej sieti,
ale aj tých
ktorých som už
viackrát od odchodu
zo školy nevidel.
Vám všetkým, ktorý čítate tento článok.
Nezabudol som na Vás
a dúfam, že ani vy na mňa
a budem rád, ak aj
niekto s Vás s a podelí o zážitok z tejto
základnej školy.
„Základná škola
postavená na vršku na Maurerovej ulici
v Krompachoch „
A tak sa skončil príbeh jedného
žiaka.
Autor: Štefan
Jendrek
(bývalý žiak
ZŠ-Maurerová ulica Krompachy)
Foto : Štefan Jendrek-2013.
Autor: Štefan Jendrek
Aktualizované: 31. 3. 2013