Rozhovor s Marcel Mikita-Fotograf
2013
Čo ťa viedlo k foteniu ? Je to koníček, alebo sa tým živíšš ?
M.M K foteniu ma prilákali železnice. Prvý vlastný fotoaparát som si kúpil práve vďaka vlakom, ktoré sú mi od malička blízke. Je to môj koníček, ktorý robím popri práci.
Ako dlho sa venuješ foteniu ?
M.M. Od vysokej školy, čiže cca. 6-7 rokov.
Čo najradšej fotíš ?
M.M Na začiatku to boli vlaky, železnice a všetko okolo toho. Časom to prešlo na portréty, prírodu. Súbežne s tým fotím aj diskotéky a akcie podobného typu. Neraz som už fotil aj stužkové slávnosti a svadby.
Spomenul si, že si fotil aj svadby , spomínaš si na svoju prvú svadbu, ktorú si fotil ?
M.M . Fotenie prvej svadby bolo celkom v pohode, keďže prvú svadbu, čo som fotil bola svadba kamarátovej sestry a šlo len o fotenie zábavy a rodinné foto s mladomanželmi. No samozrejme pred svadbou boli menšie stresy, či to zvládnem a či vyjdú foto tak, ako majú.
Kde všade pôsobíš , fotíš aj v zahraničí ?
M.M . Pôsobím hlavne na Slovensku, fotím na diskotekách, na akciách, kde vystupujú niektorí slovenskí interpréti, ako napríklad Kali a Peter Pann. A čo sa týka železníc a prírody, tak to zvyčajne spájam s výletmi po Slovensku. alebo zahraničnými dovolenkami.
Navštevoval si kurzy fotenia, alebo si chodil do školy ?
M.M. Kurzy ani školu fotenia som nemal. Učil som sa výlučne sám pomocou článkov na internete, výučbových DVD a rád od priateľov – fotografov.
Máš aj svoju internetovú stránku ?
M.M Mám, no nie je vôbec dokončená. Ako sa hovorí – obuvníkove deti chodia bosé, tak aj ja na svoj web nemám vôbec čas. Preto svoje fotografie propagujem len prostredníctvom sociálnej siete.
Ako fotograf si dosť obľúbený , nemáš niekedy chuť zavesiť fotografovanie na klinec ?
M.M. Ďakujem. No nejako extra som to ešte nepocítil, žeby som to chcel ukončiť. Ale dosť ma odrádzalo niekedy, keď mi nevychádzali fotografie tak, ako som si predstavoval. No všetko chce tréning a hlavne dobrú motiváciu.
Čo ti prinieslo fotenie a čo ti vzalo fotenie ?
M.M. Prinieslo mi veľa nových zážitkov, veľa navštívených nových miest a hlavne veľa nových priateľov. Fotografovanie je tak krásny koníček, že mi nemá čo vziať… Okrem peňazí na techniku … Ha-ha-ha
Vlastníš aj svoj fotoateliér ?
M.M. V dome, kde bývam som si spravil s kamarátom taký menší fotoateliér, kde vznikajú moje portréty.
Čo na to hovorí priateľka, podporuje ťa v tom ?
M.M. Priateľka ma veľmi podporuje v tom. Aj keď sú chvíle, kedy mi dá pocítiť, že jej venujem málo času, ak je toho veľa. No snažím sa spojiť príjemné s užitočným a často ju beriem so sebou na fotenia ako asistentku.
Plánuješ si ako fotograf založiť aj rodinu ?
M.M. Veľmi by som chcel mať rodinu a venovať sa aj foteniu. Možno taký menší “rodinný podnik”.
Fotografuješ na objednávky, alebo len ak ti niekto zavolá, alebo ťa osloví ?
M.M. Fotografujem pre radosť, je to koníček. Ale ak ma niekto známy poprosí o nafotenie nejakej akcie, rád idem do toho.
Bol by si za , aby ťa oslovovali aj iný cudzí ľudia prostredníctvom tohto blogu ?
M.M. Nebránim sa novým kontaktom, novým príležitostiam… A rád odpíšem každému.
Verejne by si ponúkol čitateľom svoj e-mail, alebo telefonický kontakt ?
M.M. Momentálne mám len jedno súkromné tel. číslo. Skôr uprednostním prvý kontakt prostredníctvom e-mailu. e-mail.: mmik.photography@gmail.com.
Čo by si odkázal širokej verejnosti a čitateľom tohto blogu ?
M.M. Človek by si mal isť za svojimi snami. Nevzdávať sa a bojovať. Fotografovanie pre mňa znamená veľa, je to iný pohľad na svet. Prajem zažiť ten pocit pokoja pri pozeraní sa do hľadáčiku fotoaparátu a snímať objekty pred ním.
S fotografom Marcelom Mikitom sa rozprával Štefan Jendrek
Spišská Nová Ves. 10.9.2013
Foto: Archív Marcel Mikita –Fotograf.
