List pre teba mamička :
Moja najdrahšia mamička . Rozhodol som sa napísať ti list.
Prvý a zároveň aj posledný vo svojom živote. chcel som ti ho napísať na jemný listový papier , ktorý som si kúpil. Vieš presne taký aký máš tak rada . S tými malými modrými kvietkami v pozadí . Chcel som naň položiť svoje slová a pripojiť ho k všetkým tým kvetom , ktoré ti nosím a budem nosiť . Potom som si povedal , že ti ho pošlem online .Určite si ho prečítaš skôr alebo nikdy ,záleží od toho , či máte v nebi internet.
Chcel som ti povedať toľko vecí ani si nevieš predstaviť ako moc toho nevieš, čo všetko som ti nestihol povedať . Netušíš koľko huncútstiev som vyparatil a na čo všetko si mi neprišla. Nestihol som ti ani porozprávať o svojej prvej láske , ktorá ma stretla ešte kým si bola v nemocnici.
Skôr než som si uvedomil , akú užasnú mám mamku, skôr než som ťa stihol predstaviť všetkým okolo mňa , skôr než som pochopil, že chcem byť taký aká si ty ...... Skôr než som toto všetko mohol, si ma opustila .
Odišla si jedného slnečného rána , kedy sa rosa trblietala v prvých raných lúčoch a na tváre vytvárala koberec akoby utkany s najdrahších diamantov a perál. Vtáky spievali umelecké dielo , ktoré už roky zlepšujú a slnečnice netrpezlivo obracali svoje hlávky k východu , kde dychtivo hltali každučký lúč svetla.
Odišla si , ale predtým si zašepkala , že vždy budeš pri mne, že vždy budem pre teba tvoj synček a i keď z veľkej výšky budeš na mňa stále hľadieť svojím láskavým okom a budeš nado mnou držať svoju ochrannú ruku.
Ako si odchádzala pochopil som, že koberec, ktorý vytvorila na tvári rosa bol v to ráno urobený pre teba a že vtáci spievajú inú pieseň ako obvykle.
Pieseň, ktorú ti vzdávali vďaku a skladali úctu . Pochopil som aj to , že slnečnice sa tak dychtivo neotáčali kôli slnku , ale s a otáčali preto , aby ťa ešte raz v živote zahliadli. Odišla si a nechala si ma tu samého.
Odišla si 15. júna 2013 o 5.00 hodine ráno , kedy som ešte spal a s nádejou som myslel že sa vrátiš ešte domov a budeme sa radovať spoločne. Odišla si tam, kde kde už návratu niet.
A práve preto ti píšem tento list , najdrahšia mamička chcem ti povedať, že sa o mňa nemusíš báť. Chcem ti povedať , že si ma dobre vychovala . Svoj čas a svoj život si venovala mne . Učila si ma rozprávať , učila si ma chodiť . Trpezlivo si za mnou behala, keď som sa učil byciklovať a obväzovala mi rany , keď som padol.
Naučila si ma uviazať si kravatu , písala somnou úlohy z matematiky.
Moja najdrahšia mamička , bola si prvou ženou , ktorú som v mojom živote ľúbil . Aj keď si odo mňa tak náhle odišla, kus s teba zostal vo mne .
Nie som iba ja a ty , ale sme my . A navždy budeme .
AJ KEĎ ťa nevidím , cítim ako mi pomáhaš , ako na mňa dávaš pozor a ako ma stále ľúbiš .
A ešte jednú vec ti chcem povedať v tomto liste. Chcem ti povedať to , čo je pre nás možno tak strašne ťažké , pretože sme hrdý , sme silní a samostatní. Chcem ti povedať, aby si sa na mňa nehnevala za všetko, čím som ťa zarmucoval, chcem poprosiť o odpustenie všetkého, čo spôsobilo , že v tvojich očiach boli slzy.
Chcem ti povedať, že ma to mrzí . A chcem ti poďakovať za všetko, čo si kedy pre mňa urobila. Ďakujem mamička.
N záver sa s tebou nerozlúčim .
Celý svoj život dúfam, že budem žiť aspoň s polovice tak, ako si ho žila ty ten svoj a že keď raz zavriem oči , prejdem sa po koberci z rosy , a za piesne vtákov a zvedavých očí slnečníc ťa budem môcť objať v nebi .
Ľúbim ťa mamička moja najdrahšia.
autor: Štefan Jendrek- o mamičke.
Moja najdrahšia mamička . Rozhodol som sa napísať ti list.
Prvý a zároveň aj posledný vo svojom živote. chcel som ti ho napísať na jemný listový papier , ktorý som si kúpil. Vieš presne taký aký máš tak rada . S tými malými modrými kvietkami v pozadí . Chcel som naň položiť svoje slová a pripojiť ho k všetkým tým kvetom , ktoré ti nosím a budem nosiť . Potom som si povedal , že ti ho pošlem online .Určite si ho prečítaš skôr alebo nikdy ,záleží od toho , či máte v nebi internet.
Chcel som ti povedať toľko vecí ani si nevieš predstaviť ako moc toho nevieš, čo všetko som ti nestihol povedať . Netušíš koľko huncútstiev som vyparatil a na čo všetko si mi neprišla. Nestihol som ti ani porozprávať o svojej prvej láske , ktorá ma stretla ešte kým si bola v nemocnici.
Skôr než som si uvedomil , akú užasnú mám mamku, skôr než som ťa stihol predstaviť všetkým okolo mňa , skôr než som pochopil, že chcem byť taký aká si ty ...... Skôr než som toto všetko mohol, si ma opustila .
Odišla si jedného slnečného rána , kedy sa rosa trblietala v prvých raných lúčoch a na tváre vytvárala koberec akoby utkany s najdrahších diamantov a perál. Vtáky spievali umelecké dielo , ktoré už roky zlepšujú a slnečnice netrpezlivo obracali svoje hlávky k východu , kde dychtivo hltali každučký lúč svetla.
Odišla si , ale predtým si zašepkala , že vždy budeš pri mne, že vždy budem pre teba tvoj synček a i keď z veľkej výšky budeš na mňa stále hľadieť svojím láskavým okom a budeš nado mnou držať svoju ochrannú ruku.
Ako si odchádzala pochopil som, že koberec, ktorý vytvorila na tvári rosa bol v to ráno urobený pre teba a že vtáci spievajú inú pieseň ako obvykle.
Pieseň, ktorú ti vzdávali vďaku a skladali úctu . Pochopil som aj to , že slnečnice sa tak dychtivo neotáčali kôli slnku , ale s a otáčali preto , aby ťa ešte raz v živote zahliadli. Odišla si a nechala si ma tu samého.
Odišla si 15. júna 2013 o 5.00 hodine ráno , kedy som ešte spal a s nádejou som myslel že sa vrátiš ešte domov a budeme sa radovať spoločne. Odišla si tam, kde kde už návratu niet.
A práve preto ti píšem tento list , najdrahšia mamička chcem ti povedať, že sa o mňa nemusíš báť. Chcem ti povedať , že si ma dobre vychovala . Svoj čas a svoj život si venovala mne . Učila si ma rozprávať , učila si ma chodiť . Trpezlivo si za mnou behala, keď som sa učil byciklovať a obväzovala mi rany , keď som padol.
Naučila si ma uviazať si kravatu , písala somnou úlohy z matematiky.
Moja najdrahšia mamička , bola si prvou ženou , ktorú som v mojom živote ľúbil . Aj keď si odo mňa tak náhle odišla, kus s teba zostal vo mne .
Nie som iba ja a ty , ale sme my . A navždy budeme .
AJ KEĎ ťa nevidím , cítim ako mi pomáhaš , ako na mňa dávaš pozor a ako ma stále ľúbiš .
A ešte jednú vec ti chcem povedať v tomto liste. Chcem ti povedať to , čo je pre nás možno tak strašne ťažké , pretože sme hrdý , sme silní a samostatní. Chcem ti povedať, aby si sa na mňa nehnevala za všetko, čím som ťa zarmucoval, chcem poprosiť o odpustenie všetkého, čo spôsobilo , že v tvojich očiach boli slzy.
Chcem ti povedať, že ma to mrzí . A chcem ti poďakovať za všetko, čo si kedy pre mňa urobila. Ďakujem mamička.
N záver sa s tebou nerozlúčim .
Celý svoj život dúfam, že budem žiť aspoň s polovice tak, ako si ho žila ty ten svoj a že keď raz zavriem oči , prejdem sa po koberci z rosy , a za piesne vtákov a zvedavých očí slnečníc ťa budem môcť objať v nebi .
Ľúbim ťa mamička moja najdrahšia.
autor: Štefan Jendrek- o mamičke.