Niekto zneužil moje meno
zdroj internet
Zlodejka aj čierna pasažierka . Tým všetkým som sa stala bez svojho vedomia, lebo niekto zneužil moje osobné údaje.
Vrátila som sa oddýchnutá a spokojná z dovolenky. Doma ma privítala plná poštová schránka . Medzi záplavou reklamných letákov som zbadala žltý podací lístok . Premýšľala som , či som si niečo objednávala , na podacom lístku však bola označená doporučená zásielka do vlastných rúk, žiadny balík. Zrazu ma prepadol čudný pocit , že ma čakajú nepríjemnosti .
Krásny pocit z dovolenky sa razom rozplynul a ja som sa rozhodla čim skôr zistiť, čo je vo veci. List bol z obvodného úradu a prekvapenie , ktoré ma čakalo po otvorení listu , neprajem nikomu.
Hneď prvé riadky ma obarili. Obvodný úrad vydal rozkaz o uložení sankcie tritisíc korún (vtedy ešte boli slovenské koruny) , lebo ma uznali vinnou zo spáchania priestupku . Skoro som spadla z nôh . Vraj som pred viac ako tromi mesiacmi kradla v nákupnom centre. Ďalej som nevládala čítať. Sadla som si na najbližšiu lavičku a neveriacky som hľadela na papier, ktorý ma označoval za zlodejku.
"Ahoj!" začula som za sebou známy hlas. Bola to bývalá kolegyňa z práce. Nepríjemná klebetnica , ktorej najväčšou radosťou bolo nešťastie iných . Rýchlo som zložila papier a nahodila úsmev. Nepomohlo. Prekukla ma.
"Niečo sa ti stalo ?" zavetrila zvedavo. "Vyzeráš, akoby si videla ducha . Veď vieš , že mne sa môžeš zdôveriť ," poťapkala ma po pleci a pohľadom hypnotizovala papier v mojej ruke . Vtedy som sa vzchopila . Prudkým pohybom som vstala a papier strčila do kabelky . "Práva mi oznámili , že som vyhrala nejaké peniaze," vytasila som pohotovo.
"Prepáč, ale ponáhľam sa, musím isť varovať vnúčence ," zvrtla som sa a už ma nebolo.
Rozbehla som sa domov a tam si v pokoji ešte raz prečítala list a zhrnula fakty . teda som kradla . Panské topánky, značkovú váhu a potraviny. A chytili ma strážnici . Tesne pred Vianocami . Potom som sa ku všetkému priznala . V obchode, kde som nikdy nenakupovala . V liste boli uvedené aj mená oboch strážnikov . Zavolala som dcére , ktorá si potom, čo som jej vysvetlila , o čo ide, myslela, že si z nej robím žarty. Pomohla mi spísať odvolanie , ktoré som ešte v ten deň podala na pošte. Za necelý mesiac ma predvolali na obvodný úrad , kde prišiel aj jeden so strážnikov . Keď ma zbadal , pozeral sa ako vyoraná myš. "Toto určite nieje ona ," zamračil sa . "Je mladšia a omnoho nižšia," zašomral. "A vy ste nevideli občiansky preukaz ?" spýtala sa úradníčka. "Nemala ho , ale vedela svoje údaje naspamäť a priznala sa ," obhajoval sa strážnik . "Paní Holubová, teda prepáčte," pozrel zahanbene na mňa a pokračoval ,"tá, čo sa za Vás vydáva , je častým návštevníkom v našom nákupnom centre. Už zopárkrát bola prichytená pri drobných krádežiach ," povedal jedným dychom a ja som si začala predstavovať , čo všetko robiť tá osoba v mojom mene .
Táto príhoda, bohužiaľ, nebola posledná. O pár rokov som dostala predvolanie , vraj som jazdila načierno a prichytil ma revízor. Znova bez občianskeho preukazu a na trase , kadiaľ nechodievam. Náhodou smerom do známeho hypermarketu . Pretože si dopravný podnik a jeho vtedajší právnik dávali načas, súd sa konal až dva roky potom, ako čiernu pasažierku, ktorú zneužívala moju totožnosť, prichytili.
Neveriacky som hľadela na papier, ktorý ma označoval za zlodejku.
Ani jeden s revízorov si už na ňu nespomínal. Na to , aby mi dali pokutu, im stačilo meno a rodné číslo , ktoré im ona rada poskytovala . Po vyše troch nekonečných rokoch sudkyňa rozhodla v môj prospech.
Týmto príbehom by som chcela upozorniť na to, ako ľahko sa z Vás môže stať zlodej či čierny pasažier .
S ľútosťou musím priznať, že osoba , ktorá sa za mňa vydávala , je z našej rodiny. Uplnou náhodou som na to prišla len nedávno a v prípade ďalšieho problému nebudem váhať ani minútu a všetko oznámim. Dúfam že to nebude potrebné.
Autor: Štefan Jendrek
Foto: internet.
Aktualizované : 3. 4. 2013
zdroj internet
Zlodejka aj čierna pasažierka . Tým všetkým som sa stala bez svojho vedomia, lebo niekto zneužil moje osobné údaje.
Vrátila som sa oddýchnutá a spokojná z dovolenky. Doma ma privítala plná poštová schránka . Medzi záplavou reklamných letákov som zbadala žltý podací lístok . Premýšľala som , či som si niečo objednávala , na podacom lístku však bola označená doporučená zásielka do vlastných rúk, žiadny balík. Zrazu ma prepadol čudný pocit , že ma čakajú nepríjemnosti .
Krásny pocit z dovolenky sa razom rozplynul a ja som sa rozhodla čim skôr zistiť, čo je vo veci. List bol z obvodného úradu a prekvapenie , ktoré ma čakalo po otvorení listu , neprajem nikomu.
Hneď prvé riadky ma obarili. Obvodný úrad vydal rozkaz o uložení sankcie tritisíc korún (vtedy ešte boli slovenské koruny) , lebo ma uznali vinnou zo spáchania priestupku . Skoro som spadla z nôh . Vraj som pred viac ako tromi mesiacmi kradla v nákupnom centre. Ďalej som nevládala čítať. Sadla som si na najbližšiu lavičku a neveriacky som hľadela na papier, ktorý ma označoval za zlodejku.
"Ahoj!" začula som za sebou známy hlas. Bola to bývalá kolegyňa z práce. Nepríjemná klebetnica , ktorej najväčšou radosťou bolo nešťastie iných . Rýchlo som zložila papier a nahodila úsmev. Nepomohlo. Prekukla ma.
"Niečo sa ti stalo ?" zavetrila zvedavo. "Vyzeráš, akoby si videla ducha . Veď vieš , že mne sa môžeš zdôveriť ," poťapkala ma po pleci a pohľadom hypnotizovala papier v mojej ruke . Vtedy som sa vzchopila . Prudkým pohybom som vstala a papier strčila do kabelky . "Práva mi oznámili , že som vyhrala nejaké peniaze," vytasila som pohotovo.
"Prepáč, ale ponáhľam sa, musím isť varovať vnúčence ," zvrtla som sa a už ma nebolo.
Rozbehla som sa domov a tam si v pokoji ešte raz prečítala list a zhrnula fakty . teda som kradla . Panské topánky, značkovú váhu a potraviny. A chytili ma strážnici . Tesne pred Vianocami . Potom som sa ku všetkému priznala . V obchode, kde som nikdy nenakupovala . V liste boli uvedené aj mená oboch strážnikov . Zavolala som dcére , ktorá si potom, čo som jej vysvetlila , o čo ide, myslela, že si z nej robím žarty. Pomohla mi spísať odvolanie , ktoré som ešte v ten deň podala na pošte. Za necelý mesiac ma predvolali na obvodný úrad , kde prišiel aj jeden so strážnikov . Keď ma zbadal , pozeral sa ako vyoraná myš. "Toto určite nieje ona ," zamračil sa . "Je mladšia a omnoho nižšia," zašomral. "A vy ste nevideli občiansky preukaz ?" spýtala sa úradníčka. "Nemala ho , ale vedela svoje údaje naspamäť a priznala sa ," obhajoval sa strážnik . "Paní Holubová, teda prepáčte," pozrel zahanbene na mňa a pokračoval ,"tá, čo sa za Vás vydáva , je častým návštevníkom v našom nákupnom centre. Už zopárkrát bola prichytená pri drobných krádežiach ," povedal jedným dychom a ja som si začala predstavovať , čo všetko robiť tá osoba v mojom mene .
Táto príhoda, bohužiaľ, nebola posledná. O pár rokov som dostala predvolanie , vraj som jazdila načierno a prichytil ma revízor. Znova bez občianskeho preukazu a na trase , kadiaľ nechodievam. Náhodou smerom do známeho hypermarketu . Pretože si dopravný podnik a jeho vtedajší právnik dávali načas, súd sa konal až dva roky potom, ako čiernu pasažierku, ktorú zneužívala moju totožnosť, prichytili.
Neveriacky som hľadela na papier, ktorý ma označoval za zlodejku.
Ani jeden s revízorov si už na ňu nespomínal. Na to , aby mi dali pokutu, im stačilo meno a rodné číslo , ktoré im ona rada poskytovala . Po vyše troch nekonečných rokoch sudkyňa rozhodla v môj prospech.
Týmto príbehom by som chcela upozorniť na to, ako ľahko sa z Vás môže stať zlodej či čierny pasažier .
S ľútosťou musím priznať, že osoba , ktorá sa za mňa vydávala , je z našej rodiny. Uplnou náhodou som na to prišla len nedávno a v prípade ďalšieho problému nebudem váhať ani minútu a všetko oznámim. Dúfam že to nebude potrebné.
Autor: Štefan Jendrek
Foto: internet.
Aktualizované : 3. 4. 2013