Preskočiť na hlavný obsah

Niekto zneužil moje meno.........

Niekto zneužil  moje  meno 


                                                                                                     zdroj  internet
Zlodejka aj  čierna pasažierka . Tým všetkým   som sa stala  bez  svojho  vedomia,  lebo niekto  zneužil moje osobné údaje.

Vrátila  som  sa  oddýchnutá  a spokojná   z  dovolenky. Doma ma privítala  plná  poštová  schránka . Medzi  záplavou   reklamných   letákov   som zbadala  žltý   podací  lístok . Premýšľala  som ,  či  som si  niečo  objednávala , na podacom lístku   však  bola označená   doporučená zásielka  do  vlastných  rúk, žiadny  balík.   Zrazu  ma prepadol  čudný  pocit ,  že ma čakajú nepríjemnosti .

Krásny pocit  z dovolenky   sa razom  rozplynul   a ja som sa rozhodla čim skôr zistiť, čo je vo  veci. List  bol  z  obvodného   úradu a prekvapenie , ktoré  ma čakalo  po  otvorení listu , neprajem nikomu.

Hneď prvé  riadky   ma obarili. Obvodný  úrad   vydal  rozkaz  o  uložení   sankcie  tritisíc korún (vtedy ešte boli  slovenské koruny) , lebo  ma uznali  vinnou  zo  spáchania  priestupku . Skoro  som spadla  z nôh . Vraj  som pred viac ako  tromi mesiacmi  kradla  v nákupnom  centre.  Ďalej  som nevládala   čítať. Sadla som si  na najbližšiu lavičku a neveriacky som  hľadela  na papier,   ktorý  ma označoval   za zlodejku.
"Ahoj!" začula som za sebou  známy hlas. Bola to   bývalá  kolegyňa  z práce. Nepríjemná klebetnica , ktorej   najväčšou   radosťou  bolo  nešťastie iných . Rýchlo som  zložila papier  a nahodila úsmev. Nepomohlo. Prekukla ma.
"Niečo  sa ti  stalo ?"   zavetrila zvedavo. "Vyzeráš, akoby  si  videla ducha . Veď  vieš , že mne sa môžeš zdôveriť ," poťapkala  ma po pleci    a pohľadom hypnotizovala   papier  v mojej  ruke . Vtedy   som sa vzchopila . Prudkým pohybom  som vstala  a papier strčila do  kabelky . "Práva mi  oznámili , že som vyhrala    nejaké peniaze,"  vytasila som pohotovo.
"Prepáč, ale ponáhľam  sa,  musím isť varovať  vnúčence ,"  zvrtla som sa   a už  ma nebolo.
Rozbehla som sa domov   a tam  si  v pokoji  ešte raz  prečítala  list  a zhrnula fakty . teda som kradla . Panské topánky, značkovú  váhu a potraviny.  A chytili  ma   strážnici  . Tesne pred Vianocami . Potom  som  sa ku  všetkému  priznala . V obchode, kde som nikdy nenakupovala . V liste  boli  uvedené  aj  mená oboch  strážnikov . Zavolala  som dcére ,  ktorá  si  potom,  čo  som jej  vysvetlila , o  čo  ide, myslela, že si  z  nej  robím žarty. Pomohla mi  spísať odvolanie , ktoré som ešte   v ten  deň podala   na pošte.  Za necelý  mesiac  ma predvolali na obvodný  úrad , kde prišiel  aj jeden  so  strážnikov  . Keď  ma zbadal , pozeral  sa ako vyoraná myš. "Toto  určite nieje ona ," zamračil  sa . "Je mladšia a omnoho  nižšia," zašomral. "A vy ste nevideli občiansky  preukaz ?"  spýtala sa úradníčka. "Nemala ho ,  ale vedela svoje údaje   naspamäť a  priznala sa ," obhajoval  sa strážnik . "Paní Holubová, teda prepáčte," pozrel  zahanbene    na mňa a pokračoval ,"tá,  čo  sa za Vás  vydáva ,  je častým návštevníkom    v našom nákupnom  centre. Už  zopárkrát  bola prichytená   pri  drobných  krádežiach ," povedal  jedným  dychom   a ja som si  začala predstavovať ,  čo  všetko  robiť tá osoba  v mojom mene .

Táto  príhoda, bohužiaľ,  nebola  posledná. O pár rokov  som dostala  predvolanie , vraj  som jazdila načierno a prichytil   ma revízor. Znova bez  občianskeho  preukazu     a na trase , kadiaľ  nechodievam.  Náhodou smerom   do  známeho   hypermarketu . Pretože si  dopravný   podnik    a jeho  vtedajší  právnik    dávali  načas,  súd  sa konal  až dva roky  potom,  ako  čiernu pasažierku, ktorú zneužívala   moju  totožnosť, prichytili. 

Neveriacky  som  hľadela   na papier, ktorý  ma označoval   za zlodejku.

Ani  jeden  s revízorov   si  už  na ňu nespomínal. Na to ,  aby mi  dali  pokutu, im stačilo  meno    a rodné  číslo , ktoré  im ona rada poskytovala . Po  vyše troch  nekonečných  rokoch   sudkyňa   rozhodla v môj prospech.

Týmto príbehom   by som chcela  upozorniť  na to,   ako  ľahko  sa z  Vás  môže stať    zlodej  či  čierny  pasažier .

S ľútosťou  musím priznať, že osoba , ktorá sa za mňa  vydávala , je z  našej  rodiny. Uplnou  náhodou   som na to  prišla   len  nedávno   a v prípade ďalšieho   problému nebudem  váhať    ani  minútu  a všetko  oznámim. Dúfam že to  nebude potrebné. 


Autor:  Štefan Jendrek
Foto:   internet.



Aktualizované : 3. 4. 2013               

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kontakty:

Kontakty:         Štefan JENDREK Štefan Jendrek,  Maurerova  25 05342  Krompachy tel.číslo:  0949 166 090 e-mail:  stefanjendrek909@gmail.com FACEBOOK:  ŠTEFAN JENDREK-photography Fotenie  akcií, krajín,  ľudí, portréty  a pod.                                                     Jaroslav Cehlár Jaroslav  Cehlár Sadová  16 053 42  Krompachy tel.číslo:  0915 565 481 e-mail: Jaroslav.Cehlar@post.sk Písanie článkov, preklad,  oprava  textov,  návrhy na fotenie ,  fotenie podujatí a akcii . Niečo o  mne: Volám sa Jaroslav Cehlár a v odbore mechanik-elektrotechnik som ukončil štúdium v máji 2013. Popri ostatných veciach sa venujem písaniu textov a básničiek , ale aktívne aj politike v politickej strane Nová väčšina . Medzi moje záľuby patrí pozeranie filmov, počúvanie hudby a hlavne trávenie voľného času s mojou partnerkou a priateľmi a samozrejme fotografovanie. K fotografovaniu som sa dostal cez Štefana Jendreka , kt

Potulky po Krompachoch 2013

                                                    Krompachy História mesta Prvý hodnoverný písomný doklad o existecii Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majektom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a pod. , ale aj o rinčaní zbraní. Krátke obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre pokojný rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí už býva v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok a prichádzajú aj bohaté kupecké rodiny. Dôležitým medzníkom je rok 1602, kedy po dohode so zemepánom bola poddanská práca nahradená odvádzaním poplatkov a odvtedy sa Krompachy považovali za slobodné kráľovské mesto. Rok 1670 bol poznamenaný vpádom kurucov. V tom období sa stáva miestnym zemepánom rod Csákyovcov. V súsislosti s epidémi

Kaľava

Kaľava Tak prinášam Vám zopár  fotiek  s Kaľavy.... Tu je ešte krátky popis.:)     Obec Kaľava  existovala už v 13. storočí, hoci sa v písomných prameňoch objavuje ako obec (possesio) až začiatkom 14. storočia. Prvýkrát to bolo v listine Spišskej kapituly z 2.mája 1300, v ktorej si komes Eugen, syn Jána z Richnavy, so svojím synom Jánom a komesom Štefanom, synom Petra zo „Zeek“, podelili majetok s komesom Dušanom, synom Zadara a jeho synom Mikulášom zo Žehry. Medzi obcami, ktoré pripadli Eugenovi boli aj Kaľava (Kaloua). Neskôr sa Kaľava v dokumentoch vyskytuje pod nasledovnými názvami: Kalyawa (1301), Caloy (1311), Kalew (1316), Kaliua (1322), Kalwa (1350), Kalyava (1713), Kalava (1808), Szepeskárolyfalva (1907). Hoci Vencko pôvod názvu obce vidí v nemčine (Kahl Au t. j. plešivý háj), zdá sa, že pôvodné obyvateľstvo i názov obce je slovanského pôvodu.             Kaľava teda bola do polovice 15. storočia súčasťou richnavského hradného panstva, ktoré bolo majetkom rodu Žehranský